Speaker
Description
Interdisciplinárne STEM projekty vytvárajú priestor na prepájanie prírodovedného skúmania, fyzikálneho experimentovania, technického návrhu a spolupráce žiakov rôzneho veku. Pre učiteľa však predstavujú náročnú dizajnovú úlohu, najmä ak má zostať zreteľné fyzikálne jadro projektu a súčasne sa využíva generatívna umelá inteligencia (GenAI). V pedagogickej praxi pritom chýba rámec, ktorý by spájal možnosti GenAI s konkrétnymi rozhodnutiami a kontrolnými bodmi učiteľa.
Príspevok predstavuje sedemfázový model pedagogického dizajnu, ktorý vedie od formulácie autentického problému cez analýzu pedagogického kontextu, vzdelávacie ciele, STEM architektúru a didaktický dizajn až po realizáciu, reflexiu a redizajn. Prierezovým princípom je Human-in-the-Loop: GenAI môže rozširovať možnosti návrhu, štruktúrovať komplexnosť a pripravovať pracovné varianty, konečné kurikulárne, odborné, bezpečnostné a hodnotiace rozhodnutia však zostávajú na učiteľovi.
Model je demonštrovaný na retrospektívnom redizajne školského projektu automatického zavlažovacieho systému s platformou Arduino. Fyzikálne jadro prípadu tvoria senzorové meranie neelektrickej veličiny elektrickou cestou, kalibrácia senzora, neistota merania, objemový prietok, hysterézne spínanie a regulácia so spätnou väzbou. Prípad zároveň umožňuje ukázať medzipredmetové a medzicyklové väzby bez toho, aby technické riešenie prekrylo fyzikálne učenie.
Výsledkom je teoreticky ukotvený a prakticky orientovaný rámec, ktorý vymedzuje miesta vhodné na podporu GenAI a validačné rozhodnutia, pri ktorých zostáva rozhodujúci odborný úsudok učiteľa a reálne žiacke experimentovanie.