Description
Neistota merania [1] predstavuje neoddeliteľnú súčasť experimentálnej fyziky a zároveň významný nástroj pri interpretácii fyzikálnych výsledkov. V tomto príspevku sa zaoberáme jej úlohou ako fundamentálneho prvku vedeckého poznania, ktorý presahuje rámec hodnotenia technickej presnosti a zasahuje aj do oblasti epistemológie fyziky [2]. Ukazujeme, že každé meranie je nevyhnutne spojené s obmedzeniami vyplývajúcimi z vlastností meracích systémov, interakcie meracieho procesu s pozorovaným systémom a štatistickej povahy fyzikálnych javov.
Pozornosť venujeme vzťahu medzi systematickými a náhodnými účinkami ovplyvňujúcimi výsledok merania a zdôrazňujeme význam ich správnej identifikácie, hodnotenia a kvantifikácie pri stanovení neistoty merania. Osobitná pozornosť je venovaná propagácii neistôt v komplexných experimentoch, kde sa jednotlivé zložky neistoty kombinujú prostredníctvom často nelineárnych modelov merania. V tejto súvislosti sú diskutované moderné prístupy založené na Bayesovskej interpretácii merania, ktoré umožňujú konzistentné začlenenie predchádzajúcich informácií a expertných poznatkov do procesu vyhodnocovania experimentálnych údajov [3;4].
Cieľom príspevku je poukázať na skutočnosť, že správne pochopenie, kvantifikácia a interpretácia neistoty merania nepredstavujú iba metodologickú požiadavku experimentálnej práce, ale tvoria nevyhnutný základ pre formuláciu spoľahlivých a reprodukovateľných fyzikálnych záverov. V závere sú diskutované aj pedagogické aspekty výučby problematiky neistôt, ktorá zostáva napriek svojmu zásadnému významu často nedostatočne rozvinutou súčasťou základného fyzikálneho vzdelávania.
Poďakovanie:
Príspevok vznikol s podporou projektov KEGA č. 028STU-4/2026, VEGA č. 1/0363/26 a ČABELKA CAC-01-26. Autori ďakujú Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za podporu pri príprave príspevku.
Literatúra:
[1] NĚMEČEK, P. Nejistoty měření. Kvalita, quality, Qualität. Praha: Česká společnost pro jakost, 2008. ISBN 978-80-02-02089-9.
[2] KAKU, M. Fyzika nemožného. Vydání druhé. Přeložil Petr LIEBL. Zip. Praha: Argo, 2022. ISBN 978-80-257-3786-6.
[3] CHUDÝ, V.; PALENČÁR, R.; KUREKOVÁ, E.; HALAJ, M. Meranie technických veličín. Vydavateľstvo Bratislava: STU, 1999. 688 s. ISBN 80-227-1275-2.
[4] PALENČÁR, R.; WIMMER, G.; PALENČÁR, J.; WITKOVSKÝ, V. Navrhovanie a vyhodnocovanie meraní. 1. vyd. Bratislava: Spektrum STU, 2021. 160 s. Edícia vysokoškolských učebníc. ISBN 978-80-227-5080-6.